Život Prešova
online
online
ZOH10-biatlon: Déduško a bábuška pošepli malému Jelisejovi: Mamina je zlatá
14.02.2010 Celý región
Banská Bystrica 14. februára (TASR) - Taký obyčajný byt v paneláku na sídlisku, no počas zlatého šprintu biatlonistky Anastasie Kuzminovej sa v ňom odohrávali neobyčajné okamihy napätia a radosti.Pri Nastinom synčekovi držali v Banskej Bystrici rodičovskú stráž svokrovci déduško a bábuška, ako ich vďačne Jelisej oslovuje. Počas zlatého opojenia spal ako sa patrí na jasličkárske dieťa. "Do poslednej minúty sme neverili, že Nasťa zostane prvou, nádej však bola obrovská, každú jednu súperku sme odfajkovávali a odrazu nám vyšlo, že je zlatá, " zdôverovala sa so svojimi pocitmi ´bábuška´ Nataľja Kuzminová. "Vybuchol gejzír radosti, obrovský, spontánny. Šampanské samozrejme striekalo, aj keď nie to naše známe igristoje, ale bolo. Výkriky sme trochu v hrdlách tlmili, aby sme Jeliseja nezobudili. "
Nataľja Kuzminová spomína aj na nepríjemný moment v príprave a zlomeninu ruky. "Po tom všetkom, čo sa stalo, je zlato úžasné. Boli sme Rakúsku v Obertilliachu, Nasťa plakala nad opuchnutou rukou, zlomenina vyzerala hrozné. Psychicky sa nalomila, no Daniel bol pri nej veľkou oporou. A potom sa začala naháňačka, operácia, lyžovanie bez palice, s jednou palicou, až nakoniec dvoma. V Anterselve pri posledných dvoch štartoch pred ZOH bežala s polovičnou silou, s ortézou na ruke. Teraz vo Whistleri sa oprela poriadne oboma, so všetkou silou a vyžmýkala na ťažkej trati obdivuhodné zlato. "
Telefón vyzváňal tak často, až sa rozžeravil do červena. "S Jelisejom pred i po štarte neustále štebotala. Dnes je šťastná prešťastná. Nasťa je veľmi dobrý človek, milá, dokáže sa úžasne radovať a túto veselosť rozdávať aj medzi ľuďmi. Toto zlato je darčekom pre všetkých ľudí, ktorí jej pomohli získať občianstvo. Slovensko si zamilovala a veľmi túžila odvďačiť sa, zlato má pre ňu aj túto podobu, ktorú vníma naplno najmä ona sama. "
Svokrovci pochádzajú z Kamčatky, z mesta Petropavlovsk, je to poriadna diaľka. "Podmienky máme na lyže perfektné, preto Nasťa i Daniel každú jar prichádzajú a ak by chceli, tak sa môžu až do júla preháňať na lyžiach, alebo šliapať na turistických chodníkoch. Samozrejme, láka ich to najmä na lyže, snehu máme na rozdávanie, " ponúka svoje mesto na oddych ako z dobrej reklamy Nataľja.
Petropavlovsk nie je Banská Bystrica, no obe mestá si Kuzminovci zamilovali. "V Bystrici strávime pravidelne tri mesiace každých pol roka, vízová povinnosť nám viac nedovoli. Ak by sa dalo, nepohli by sme sa odtiaľto dlhšie, " dušuje sa Nataľja.
Jelisej si počas zlatého šprintu maminy schuti sníval svoj detský sen. "Vždy, keď vidí mamu v televízii, kričí hurá, hurá, " popisuje jeho spontánnu radosť bábuška. "Ráno sme mu povedali, že mama je zlatá, no nie sme si istí, či to úplne pochopil. Nasťa s ním rozprávala cez skype a on len džavotal a džavotal to svoje. Z Kamčatky nám okamžite volali, prišli viaceré esemesky, všetci Nastenke držali palce a mali obrovskú radosť. Aj naši susedia tu vo vchode, jeden mladý pár, dobrá žena odnaproti, všetci sme vyronili slzy šťastia a radosti. Ešte uvidíme, čo vystrojíme po Nastinom návrate, akým spôsobom sa celý náš vchod vyburcuje pri oslavách. "
Boris Kuzmin, ´déduško´ Jeliseja, Naste dôveroval, no nie bezhranične. "Ja som sa na oslavy nachystal, no že bude olympijskou šampiónkou, to prekonalo všetky očakávania. Keď však dobehla do cieľa, uvedomil som si, že jej už ťažko niekto víťazstvo zoberie, taký úžasný výkon podala. Po zranení bolo na Silvestra veľa plaču, za tragédiu som to však nepovažoval. Odvtedy sme si ešte viac začali dôverovať a povzbudzovať sa. Pre Slovensko vybojovala zlato, za ústretovosť pri získaní občianstva sa mu odvďačila tým najlepším spôsobom. Ja verím, že toto zlato nebude posledné. "
Nasťa z olympijského Whistleru oznamuje, že je odhodlaná pokračovať vo víťaznom ťažení. Svokrovcom svoju túžbu presne naformulovala. "V stíhačke si veľmi verí, no aj v ďalších disciplínach, podľa mňa ešte nepovedala posledné slovo, " myslí si Boris Kuzmin.
Manželstvo v spojení Anastasie a Daniela považujú rodičia za ideálne. "Ako všetky mladé páry však potrebujú pomoc, predsa len Jelisej je ešte veľmi malý, " vysvetľuje Boris Kuzmin. "Na výpomoc sme prišli v decembri, odídeme v marci, presne podľa víz. "
Banskú Bystricu považujú za veľmi krásne mesto, s úžasnou prírodou i ľuďmi. Boris Kuzmin je nesmierne rád, že deti žijú práve tam. "Nikdy neľutovali, že sa sem nasťahovali, žijú si doslova komfortne. Nie je to otázka financií, ale spokojnosti. Aj ja spolu s manželkou by sme prijali, keby sme do konca života strávili dni tu v Banskej Bystrici, " usmial sa nad želaním, ktoré je tým najlepším dôkazom prajnej atmosféry, v ktorej si prvá zlatá Slovenka na zimnej olympiáde vychutnáva svoj biatlonový život.
Nataľja Kuzminová spomína aj na nepríjemný moment v príprave a zlomeninu ruky. "Po tom všetkom, čo sa stalo, je zlato úžasné. Boli sme Rakúsku v Obertilliachu, Nasťa plakala nad opuchnutou rukou, zlomenina vyzerala hrozné. Psychicky sa nalomila, no Daniel bol pri nej veľkou oporou. A potom sa začala naháňačka, operácia, lyžovanie bez palice, s jednou palicou, až nakoniec dvoma. V Anterselve pri posledných dvoch štartoch pred ZOH bežala s polovičnou silou, s ortézou na ruke. Teraz vo Whistleri sa oprela poriadne oboma, so všetkou silou a vyžmýkala na ťažkej trati obdivuhodné zlato. "
Telefón vyzváňal tak často, až sa rozžeravil do červena. "S Jelisejom pred i po štarte neustále štebotala. Dnes je šťastná prešťastná. Nasťa je veľmi dobrý človek, milá, dokáže sa úžasne radovať a túto veselosť rozdávať aj medzi ľuďmi. Toto zlato je darčekom pre všetkých ľudí, ktorí jej pomohli získať občianstvo. Slovensko si zamilovala a veľmi túžila odvďačiť sa, zlato má pre ňu aj túto podobu, ktorú vníma naplno najmä ona sama. "
Svokrovci pochádzajú z Kamčatky, z mesta Petropavlovsk, je to poriadna diaľka. "Podmienky máme na lyže perfektné, preto Nasťa i Daniel každú jar prichádzajú a ak by chceli, tak sa môžu až do júla preháňať na lyžiach, alebo šliapať na turistických chodníkoch. Samozrejme, láka ich to najmä na lyže, snehu máme na rozdávanie, " ponúka svoje mesto na oddych ako z dobrej reklamy Nataľja.
Petropavlovsk nie je Banská Bystrica, no obe mestá si Kuzminovci zamilovali. "V Bystrici strávime pravidelne tri mesiace každých pol roka, vízová povinnosť nám viac nedovoli. Ak by sa dalo, nepohli by sme sa odtiaľto dlhšie, " dušuje sa Nataľja.
Jelisej si počas zlatého šprintu maminy schuti sníval svoj detský sen. "Vždy, keď vidí mamu v televízii, kričí hurá, hurá, " popisuje jeho spontánnu radosť bábuška. "Ráno sme mu povedali, že mama je zlatá, no nie sme si istí, či to úplne pochopil. Nasťa s ním rozprávala cez skype a on len džavotal a džavotal to svoje. Z Kamčatky nám okamžite volali, prišli viaceré esemesky, všetci Nastenke držali palce a mali obrovskú radosť. Aj naši susedia tu vo vchode, jeden mladý pár, dobrá žena odnaproti, všetci sme vyronili slzy šťastia a radosti. Ešte uvidíme, čo vystrojíme po Nastinom návrate, akým spôsobom sa celý náš vchod vyburcuje pri oslavách. "
Boris Kuzmin, ´déduško´ Jeliseja, Naste dôveroval, no nie bezhranične. "Ja som sa na oslavy nachystal, no že bude olympijskou šampiónkou, to prekonalo všetky očakávania. Keď však dobehla do cieľa, uvedomil som si, že jej už ťažko niekto víťazstvo zoberie, taký úžasný výkon podala. Po zranení bolo na Silvestra veľa plaču, za tragédiu som to však nepovažoval. Odvtedy sme si ešte viac začali dôverovať a povzbudzovať sa. Pre Slovensko vybojovala zlato, za ústretovosť pri získaní občianstva sa mu odvďačila tým najlepším spôsobom. Ja verím, že toto zlato nebude posledné. "
Nasťa z olympijského Whistleru oznamuje, že je odhodlaná pokračovať vo víťaznom ťažení. Svokrovcom svoju túžbu presne naformulovala. "V stíhačke si veľmi verí, no aj v ďalších disciplínach, podľa mňa ešte nepovedala posledné slovo, " myslí si Boris Kuzmin.
Manželstvo v spojení Anastasie a Daniela považujú rodičia za ideálne. "Ako všetky mladé páry však potrebujú pomoc, predsa len Jelisej je ešte veľmi malý, " vysvetľuje Boris Kuzmin. "Na výpomoc sme prišli v decembri, odídeme v marci, presne podľa víz. "
Banskú Bystricu považujú za veľmi krásne mesto, s úžasnou prírodou i ľuďmi. Boris Kuzmin je nesmierne rád, že deti žijú práve tam. "Nikdy neľutovali, že sa sem nasťahovali, žijú si doslova komfortne. Nie je to otázka financií, ale spokojnosti. Aj ja spolu s manželkou by sme prijali, keby sme do konca života strávili dni tu v Banskej Bystrici, " usmial sa nad želaním, ktoré je tým najlepším dôkazom prajnej atmosféry, v ktorej si prvá zlatá Slovenka na zimnej olympiáde vychutnáva svoj biatlonový život.
0
www.ZIVOTPO.sk
